Parkovanie na tráve

Nie, tento článok nebude o sťažovaní sa na ľudí, ktorí z dôvodu nedostatku parkovacích miest parkujú aj na trávnikoch, ktoré by za normálnych okolností mali slúžiť predovšetkým okrase a oddychy.

Ako tu hovoríme o parkovaní na tráve, máme na mysli parkovacie miesta, ktoré zatrávnené účelne. Určite ste sa s tým už stretli. V praxi môžeme vidieť väčšinou menej úspešné pokusy.

Prečo existujú snahy o parkovanie na tráve, keď zjavne jednoduchšie je plochy vybetónovať či vyasfaltovať? Dôvody sú jednoduché. V mestskom prostredí máme okolo seba toho asfaltu a betónu viac ako dosť. Každé miesto, kde si môžeme dovoliť trochu zelene je pre niektorých ľudí veľké plus.

Myšlienka zeleného parkoviska je určite príjemná. Problém je v tom, že jej realizácia nikdy nie je jednoduchá. A hneď na začiatku musíme povedať, že zelené parkovisko nie je vhodné do každej situácia. A pre ľudí, čo majú radi pohodlie a minimálnu údržbu, to tiež nemusí byť tá správna voľba.

Pokiaľ chcete mať doma zelené parkovisko, tak najjednoduchším riešením je kúpa zelenej zámkovej dlažby. Zelené parkovisko sa však nerovná parkovaniu na tráve.

Za určitých okolností sa dá parkovať aj na neupravenej tráve. Takéto parkovisko by vám však dlho nevydržalo. Tráva by sa aj pri trochu intenzívnejšom pohybe zničila a podložie by sa pri zrážkach zmenilo na jedno veľké bahno. Takto možno parkovanie riešiť iba v prípade veľmi príležitostného parkovania. Povedzme napríklad na chate, kam zavítate raz za dva týždne.

Betónové zatrávňovače

Ak vám ide o stálosť a pevnosť, potom najlepším riešením sú betónové zatrávňovače. Sú veľmi dobre dostupné a predávajú sa v rôznych variantoch. Vybrať si môžete aj z viacerých farebných možností.

Betónové zatrávňovače sa zvyknú ukladať podobne ako zámková dlažba. Na rozdiel od zámkovej dlažby sú však jednotlivé dielce betónových zatrávňovačov oveľa väčšie, a teda aj ťažšie. Takisto sa však ukladajú na štrkové lôžko, ktorého úlohou je rýchlo odviezť prebytočnú vlahu.

Najväčšou výhodou betónových zatrávňovačov je už spomínaná pevnosť. Na takomto parkovisku intenzita pohybu nehrá žiadnu rolu. Pokojne tam môžu parkovať aj kamióny (ak je to celé dobre spravené).

Pri parkovisku z betónových zatrávňovačov je to však horšie s trávou. Tráve sa v nich veľmi nedarí, a to najmä, ak sa o ňu veľmi nestaráte. Najväčší problém je fakt, že betón kumuluje teplo. V horúcich letných dňoch sa tak betónové zatrávňovače rozžeravia na veľmi vysokú teplotu. Tým pádom sa zvýši teplota aj hliny v nich. V konečnom dôsledku tak dôjde k upraženiu koreňového systému trávy a napokon aj trávy samotnej. Výsledkom je mŕtva tráva. Táto tráva sa potom už nezvykne spamätať bez výraznej ľudskej pomoci.

Podstatným vizuálnym problémom parkovacej plochy z betónových zatrávňovačov je pomer plochy betónu a trávy. Tráva tu tvorí menšiu časť plochy. Takže namiesto trávového parkovania máte betónové parkovanie s malými ostrovčekmi trávy.

Trávovému životu neprospieva ani štrkové podložie. Rýchle odvodnenie nie je prospešné. Tráva potrebuje k svojmu životu určitú vlhkosť. Ak je táto vlhkosť príliš nízka, tráva trpí.

Betónové zatrávňovače možno za určitých okolností pokladať priamo na pôdu. Toto pomôže s problémom akumulácie tepla a aj s vlhkosťou koreňového systému. Takéto riešenie má však nižšiu odolnosť ako to klasické. V mnohých situáciách rodinných domov to však nebude spôsobovať takmer žiadne problémy.

Plastové zatrávňovače

Plastové zatrávňovače efektívne riešia problému pomeru plochy konštrukcie a trávy. Plastové formy možno vyrobiť v minimálnych rozmeroch. V konečnom dôsledku tak budete mať na parkovisku viac ako 95 percent trávy. Ak to všetko spravíte dobre, tak trávnik na parkovisku bude na nerozoznanie od klasické trávnika na vašej záhrade.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že plastové zatrávňovače sú ideálnym riešením a v porovnaní s betónovými sú jasnou voľbou. Nie je tomu však tak. S plastovými zatrávňovačmi je spojených niekoľko podstatných problémov.

V prvom rade nemajú takú pevnosť ako betónové zatrávňovače. Častým použitým menia tvar povrchu. Čím intenzívnejšie parkovanie, čím ťažšie vozidlá, tým je problém vypuklejší.

Plastové zatrávňovače sa podobne ako betónové ukladajú na štrkové podložie. Toto by im malo dodať akú takú pevnosť. Problém je však opäť v odvodňovaní koreňového systému trávy. Plastové zatrávňovače však netrpia problémom prehrievania ani počas najteplejších letných dní – plast totiž neakumuluje takmer žiadne teplo.

Veľkou výhodou plastových zatrávňovačov je ich nízka hmotnosť. Na manipuláciu s betónovými tvárnicami potrebujete množstvo sily. Zdvihnúť plastový zatrávňovač zvládne určite každý.

Aj rezanie plastových zatrávňovačov je výrazne jednoduchšie ako tých betónových. Nepotrebujete žiadnu rezačku betónu – budú vám stačiť pevnejšie nožnice. Položiť plastové zatrávňovače by tak mali zvládnuť sami aj ženy. Nie sú potrebné žiadne špecializované nástroje či sila. Plastové zatrávňovače sa predávajú v rôznych formách – od menších dielcov až po kusy dlhé viac ako jeden meter.

Ani pri plastových zatrávňovačoch nemôžete očakávať, že tráva prežije všetko. Pri častom používaní určitých miest, tráva jednoducho odumrie. Preto sa odporúča kombinácia pevného podkladu s trávovým. Plochu, ktorú využívate najintenzívnejšie radšej vydláždite zámkovou dlažbou. Ušetríte si tak veľa problémov.

Na záver

Je vcelku možné, že po tomto článku vás myšlienka zeleného parkoviska načisto prešla a rozhodnete sa pre klasické riešenie. Vždy je však lepšie byť na prípadné problémy pripravený, ako sa nechať prekvapiť.