Alternatíve formy bývania 2

V predchádzajúcom článku sme sa venovali základným typom alternatívneho bývania – pozreli sme sa na obľúbené domy z lodných kontajnerov či na Slovensku bežnejšie slamené domy. Trochu kurióznejšie pôsobili domy z paliet či z vriec naplnených hlinou. Určite zaujímavou alternatívou k dnešným formám bývania je podzemné bývanie.

Využívanie izolačných schopností hliny má na Slovensku veľmi dlhú tradíciu. Generácie našich predkov prežili polopodzemných stavbách, ktoré dnes poznáme ako zemľanky. Stavby pod zemou majú veľmi stabilnú teplotu – je to spôsobené tým, že iba pár desiatok centimetrov pod zemou je viac-menej rovnaká teplota po celý rok.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na ďalšie formy alternatívneho bývania, ktoré môžu poslúžiť ako zaujímavá inšpirácia pre konštrukciu vášho nového bývania. Prípadne si ich užite ako kuriozity – výborné príklady ľudskej tvorivosti.

Dom z recyklovaných fliaš

Tento typ alternatívneho bývania patrí skôr do kategórie kuriozít, hoci jeho stavbu by ste zvládli zrealizovať. Možno to môžete vyskúšať ako zaujímavý eko projekt pre deti niekde na záhrade. Ide totiž o takmer dokonalý príklad toho, ako možno použiť odpad. Ako mu možno dať nový život. Zabijete dve muchy jednou ranou – na jednej strane zlikvidujete odpad, na druhej ušetríte peniaze na nákup stavebného materiálu.

Dom z recyklovaných fliaš možno vyrobiť ako z plastových, tak aj zo sklenených fliaš. Práca s plastovými fľašami je však jednoduchšia.

Postup stavby fľašového domu vyzerá asi nasledovne – plastové fľaše sa použijú ako základné stavebné jednotky (povedzme, že tehly). Nestačí však PET fľašu ich uzatvoriť vrchnákom. Fľaša naplnená vzduchom by nemala dobré vlastnosti. je potrebné ju naplniť buď vodou, alebo v lepšom prípade hlinou. Plnenie PET fliaš vodou je však ďaleko jednoduchšie.

Plastové fľaše môžete na seba ukladať priamo – je ich však potrebné nejako upevniť (to sa najčastejšie robí zväzovaním). Omnoho stabilnejšie steny však získate, ak budete fľaše ukladať do nejakého média. Tu sa v praxi ako ideálne riešenie ukazuje hlina. Aj pri tomto postupe je však potrebné fľaše zväzovať.

Fľaše je možné aj zamurovávať. Tu sa však lepšie uplatnia sklenené fľaše. Tie môžete využívať v ich pôvodnej podobe, alebo si ich môžete upraviť do použiteľnejšie podoby. Budete však potrebovať rezať sklo – odrežete úzke časti fľašiek. Potom vždy dve urezané fľašky zlepíte dokopy, a máte oválnu tehlu.

Domy na strome

Túžba bývať v domčeku v korune stromu nás väčšinu prechádza krátko pre pubertou. S rastúcim vekom rastie aj schopnosť rozmýšľať prakticky. Týmto však nechceme povedať, že domy na strome sú hlúposť.

Určite nie. Len ťažko však nad nimi možno uvažovať ako o bežnom bývaní. Je to však skvelý nápad nielen pre deti, ale aj ako alternatívna forma chaty či rekreačného bývania. Deti budú nadšené aj z malého domčeku na bývanie. Dospelí sa vďaka takémuto výtvoru aspoň na chvíľu vrátia do detstva, kedy na praktickosti zmýšľania veľmi nezáležalo.

Domy z konope

Postaviť si dom z konope nemusí byť lacnejšie ako v prípade tradičných stavieb. Rozhodne je to však zaujímavé. Problémom tradičného betónu je tak, že celý  proces je energeticky veľmi náročný. Preto bola vyvinutá konopná malta, ktorá sa vyrába zmiešaním konope, vody a vápna.

Konopné steny sú vraj veľmi odolné voči požiaru a takisto nemajú problém s plesňami či hmyzom.

Domy so zelenou strechou

Keď hovoríme o domoch so zelenou strechou, tak nemáme na mysli domy so strechou namaľovanou na zeleno.

Zelená strecha označuje strechu, na ktorej je rastlinná pokrývka. Väčšinou ide o súvislý trávnik. Konkrétna podoba však nie je určená – pokojne na streche môžu rásť aj väčšie rastliny či kríky.

Veľkou výhodou zelenej strechy je jej výrobná termoregulácia domu. V lete dom chladí a v zime sa stará o jeho ochranu pred chladom. Už pri podzemných domoch sme hovori o výborných izolačných vlastnostiach hliny. Zelená strecha však navyše využíva aj schopnosti rastlinstva.

Zelené rastliny aktívne využívajú slnečné žiarenie na fotosyntézu. Vďaka tomu sa strecha nikdy nerozhorúči – už k samotnej hline sa dostáva minimum tepla. Príbytok je vďaka zelenej streche zhora takmer dokonale izolovaný.

Zelená strecha je výborný príklad praktickej ekológie v bežnom živote. V stavebníctve sa množstvo materiálov označuje slovíčkom „eko“. Veľmi často však s ekologickým prístupom nemajú nič spoločné. Zelená  strecha však skutočne šetrí životné prostredie a to využívaním bežných prírodných procesov.

Konštrukcia zelenej strechy sa na prvý pohľad môže zdať ako jednoduchá. Nie je to však tak. Pri stavbe zelenej strechy je potrebné zabezpečiť dokonalú izoláciu. Na stavbu zelenej strechy je potrebné si zavolať odborníkov, ktorí majú s problematikou dostatočné skúsenosti.

Napriek nesporným výhodám zelených striech na Slovensku zatiaľ veľa vidieť nemôžeme. Je to spôsobené najmä tým, že nejde o najlacnejšie riešenie a zelená strach na rozdiel od iných striech vyžaduje vyššiu údržbu.

Zelené strechy sú vynikajúcim riešením aj do mesta. V husto obývaných lokalitách sa starajú o lepšiu miestnu klímu – neprehrievajú okolie ako bežné strechy, neodrážajú svetlu, zvlhčujú vzduch a v neposlednom rade prinášajú do mesta príjemnú a upokojujúcu zelenú farbu.