Koľko možno ušetriť na zateplení domu?

Pred rozhodnutím o zatepľovaní domu by si každý majiteľ nehnuteľnosti mal položiť otázku, koľko týmto spôsobom dokáže ušetriť.

Zateplenie domu či bytu by malo byť vždy ekonomické rozhodnutie. Veď sa to týka najmä peňazí. Z pohľadu európskej legislatívy ide aj o ochranu životného prostredia, táto otázka je však u bežného človeka druhoradá.

Najhoršie, čo možno spraviť, je riadiť sa davovým myslením. Je to však bežné. Ľudia zatepľujú, pretože susedia zatepľujú. Používajú také materiály, aké používajú susedia či známi. Takéto stádovité správanie nemusí byť priame. Povedzme, že si necháte poradiť od majstrov. Tí vám ale poradia na základe toho, na čo sú zvyknutí. Len veľmi málo ľudí si dáva spraviť projekt na zatepľovanie domu či bytu od odborníkov, ktorí tejto problematike rozumejú. V konečnom dôsledku sa to vždy oplatí. Lacné zateplenie nevhodne dimenzované nie je efektívnym vynaložením peňazí.

Hrubý odhad

Odborníci uvádzajú, že vhodným zateplením budovy je možné ušetriť až 40 percent nákladov na vykurovanie. Toto číslo je hrubý odhad. Skutočné efekt zateplenie bude závisieť od mnohých faktorov. Jedným z nich je dôslednosť zateplenia.

Hlavné časti domu z pohľadu zateplenia sú:

• steny
• podlaha
• okná, dvere
• strop/strecha

O relatívnom význame zateplenia jednotlivých častí hovorí nasledujúca tabuľka:

Tieto čísla platia pre dom spĺňajúci energetické normy.

Energetické straty a energetická náročnosť budov sa líšia v závislosti od typu a najmä veku stavby. V minulosti sa domy či byty stavali prakticky bez toho, aby niekto uvažoval nad ich energetickou úspornosťou. V časoch lacných energií to ani nemalo ľudí prečo trápiť. Dnes však žijeme v dobe vysokých cien energií a k tomu sa pridávajú ešte environmentálne otázky. Ľudia nie sú do energeticky úsporných stavieb tlačení iba ekonomicky, ale aj legislatívne. V súčasnosti každá nová stavba musí spĺňať základné nároky energetickej úspornosti.

Rozdiely v nárokoch na energie jednotlivých stavieb ľahko vysvetlí nasledovná tabuľka:

Koľko energie je potrebné na vykúrenie budovy
Druh domu	Energetická spotreba(v kWh/m² za rok)
Bežný dom (staršia)	100 – 200
Energeticky úsporný dom (súčasný)	50 – 70
Nízkoenergetický dom (patriaci do energetickej trieda A)	30 – 50
Energeticky pasívny dom (lepšie vlastnosti ako energetická trieda A)	5 – 15

Všetky tieto čísla je potrebné brať s rezervou. Pokiaľ potrebujete vedieť, aké sú energetické nároky konkrétneho domu, obráťte sa na odborníka. Ten vám na základe rôznych výpočtov bude vedieť povedať, koľko energie je potrebné dodať do obydlia, aby ste sa v ňom počas zimy cítili príjemne.

Výsledné číslo bude základom pre porovnanie teoretického stavu po dokončení zatepľovania. Na základe tohto rozdielu budete vedieť povedať, koľko by ste na zateplení ušetrili a či sa to vôbec oplatí.

Kedy ísť do zatepľovania?

To, že vám zatepľovanie zníži ročný účet za vykurovanie ešte neznamená, že by ste sa do takejto investície mali pustiť. Do ekonomickej úvahy jej totiž potrebné zobrať aj náklady na zatepľovanie a rozložiť ich do životnosti takejto úpravy stavby.

Predpokladaná životnosť bežného zateplenia je približne 25 až 30 rokov. Najjednoduchší spôsob, ako si spočítať ekonomickú výhodnosť zateplenia, je zistiť si ročnú splátku 30-ročnej pôžičky na zateplenie. Ak je táto splátka nižšia ako ušetrená suma, zateplenie sa vyplatí. V opačnom prípade môžete zateplenie chápať ako skrášlenie nehnuteľnosti.

Koľko stojí zateplenie?

Fasáda

Do nákladov na vonkajšie zateplenie je potrebné počítať izolačný materiál,  lepidlo, armovaciu maltu, kotviace prvky, sklotextilnú mriežku, univerzálny základ, omietku a samozrejme aj náklady na prácu.

Najväčšie rozdiely v cene zateplenia fasády plynú z dvoch dôležitých rozhodnutí – výber izolačného materiálu a voľba hrúbky izolačnej vrstvy. V našich podmienkach sa používa ako izolačný materiál polystyrén alebo minerálna vlna. Minerálna vlna je kvalitnejší, ale aj drahší materiál. Odborníci na zatepľovanie odporúčajú nešetriť na hrúbke izolácie. Pár centimetrov rozpočet na zateplenie výrazne neovplyvní. Efekt z pohľadu energetickej účinnosti však môže byť výrazný.

Šikmá strecha

Tu je potrebné počítať s difúznou fóliou, tepelnou izoláciou, parozábranou, sadrokartónovou doskou a montážnou prácou. Ako izolačná hmota sa najčastejšie používa minerálna vlna.

Existujú však aj alternatívne materiály ako napríklad celulóza (pomletý a špeciálne ošetrený papier).

Okná, dvere

Najjednoduchším a často aj najefektívnejším spôsobom, ako znížiť tepelné straty budovy je výmena starých okien a dverí. Týmito otvormi uniká až 40 percent tepla. Moderné okná majú aj ďalšiu podstatnú výhodu. Výrazne zlepšujú hlukovú izoláciu. Toto ocenia najmä ľudia bývajúci pri rušných komunikáciách. Ako zvukový izolant fungujú aj ďalšie časti tepelnej izolácia. Pri oknách a dverách je toto efekt najmarkantnejší.

Budúci vývoj cien energií?

Do matematiky týkajúcej sa výhodnosti zatepľovania je potrebné vziať aj vývoj cien energií. Problém je v tom, že predpovedať ceny čohokoľvek na niekoľko desiatok rokov dopredu naozaj nie je jednoduché. To isté platí aj o cene plynu či elektrickej energie.

Krátko pred finančnou krízou z roku 2008 sa hovorilo o tom, že ceny energií budú postupne iba rásť. Takmer nikto nečakal, že by to mohlo byť inak. Potom prišla dlhá recesia a rast cien energií sa nielenže zastavil – ceny začali dokonca klesať. Na začiatku roku 2016 bola ropa 5-krát lacnejšia ako na konci roku 2007.