Mýty o ochrane pred mikróbmi

Tento článok výnimočne nebude o mikróboch v našej domácnosti. Nebudeme sa venovať našim baktériám, vírusom či plesniam. Tých sa nejako nebojíme. Veď sú naše.

Najväčší strach majú ľudia z verejných priestorov. Z autobusov, metra, obchodov a tak ďalej. V takýchto priestoroch musíme používať dvere, cez ktoré prešli tisíce ľudí. Kľučky, držadlá, stoličky, ktoré prešli cez obrovské množstvo zdravých a menej zdravých ľudí. Osobitá kapitola sú verejné WC, kde sa ľudia majúci strach z nakazenia boja hádam najviac.

Stačí si prečítať nejakú vedeckú štúdiu, kde vedci počítali mikróby napríklad vo vlakoch či hotelových izbách. Väčšinou odhalia niekoľko tisíc rozdielnych druhov baktérií, vírusov a plesní. Toto môže na prvý pohľad pôsobiť až hrôzostrašne. Však nákaza číha na každom kroku. Ako je to v skutočnosti? Pomôže nosenie rukavíc, nedotýkanie sa kľučiek či používanie sanitačného gélu na ruky?

Sanitačný gél

Začnime so sanitačnými gélmi, ktorých zloženie je založené na alkohole. Takýto chemický boj proti mikróbom je skutočne účinný. Môžeme dokonca tvrdiť, že alkohol je proti mikróbom ďaleko efektívnejší nástroj, keďže nevytvára žiadne rezistentné baktérie.

Ak idete autobusom a celú cestu sa držíte držadla, ktorého sa v ten deň držalo ďalších 250 ľudí, trochu gélu vás zbaví všetkých mikróbov na ruke. Takmer všetkých.

Otázka nie je, či takýto gél je účinný. On naozaj je. Otázka je, či to má zmysel a či to v konečnom dôsledku nespôsobuje viac problémov ako úžitku.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že dotýkanie sa spoločných či verejných povrchov len extrémne zriedka vedia k nákaze. Takýmto spôsobom sa jednoducho nákazy nešíria, respektíve extrémne zriedka. Toto bolo dokázané viacerými štúdiami.

Keby ste zašli do laboratória s kusom držadla v autobuse, zistili by ste, že v skutočnosti je na ňom veľké množstvo baktérií. Veľká väčšina z nich však nie je z pohľadu ľudského zdravia nebezpečná. Niektoré sú dokonca prospešné. Vírusy sa nachádzajú prakticky všade – napríklad vo vzduchu. O tom, či sa nakazíte bežným vírusom skôr rozhoduje stav vašej imunity.

Mikróby sa nachádzajú úplne všade. Nie je možné vytvoriť prostredie, ktoré by bolo absolútne sterilné (možno niekde v laboratóriu či v nemocnici). Častým používaním sanitačného gélu vytvárate neprirodzenú situáciu. Na rukách mávame milióny všemožných baktérií. Takto tomu bolo od počiatku človeka. Ľudský organizmus sa s tým vyrovnal a z baktériami si vo veľkej väčšine prípadov bez problémov poradí.

Organizmus sa vďaka prítomnosti baktérií učí s nimi spolunažívať, bojovať s nimi. Priveľká hygiena bráni telu v takomto procese. V konečnom dôsledku nadmerné používanie sanitačného gélu môže viesť k zvýšenému riziku nákazy.

Nosenie rukavíc vo verejne doprave

Niektorým ľuďom kontakt s niečím, čoho sa držali tisíce iných ľudí, naháňa strach. Preto si nikdy nezabudnú so sebou zobrať rukavice. Má to však nejaký efekt? Ťažko povedať. Na jednej strane rukavice skutočne vytvárajú bariéru medzi verejným povrchom a ľudskom pokožkou. Na druhej strane však vedú k inému riziku. Mikróby sa môžu z držadla v električke dostať do rukavice. Na nej sa im môže dariť ďaleko lepšie ako na kovovom držadle. Rozmnožia sa v rukavici a vy si ich potom rukami prenesiete napríklad na tvár – a ste tam, kde ste boli aj bez rukavíc.

Nosenie chirurgickej masky

V našich podmienkach to prakticky neexistuje. Keby ste sa však vybrali na dovolenku do Japonska, v uliciach a hromadnej doprave by ste uvideli veľké množstvo ľudí nosiacich chirurgické masky. Japonsku táto forma ochrany voči mikróbom prerástla až do módy. Mnoho ľudí tak tieto masky nosí z iných ako zdravotných dôvodov.

Chirurgická maska vám však určite nepomôže s ochranou pred kvapôčkovou infekciou. Riziko dokáže znížiť, ale nie výrazne. Cez chirurgickú masku totiž neprúdi všetok vzduch. Vcelku veľká časť prejde krajmi. Maska jednoducho netesní dostatočne. Keby ste chceli mať istotu, museli by ste nosiť gumovú masku na celú tvár. Plus takáto maska by musela mať aktívny filter. Verte, za takýchto okolností by ste vyzerali medzi ľuďmi veľmi zvláštne.

Zadržiavanie dychu pri kýchnutí niekoho z okolia

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako dobrý nápad. Váš kolega v práci kýchol a vy si predstavujete všetky tie letiace vírusy. Ak prestanete dýchať, vybabrete s nimi. Takto by to fungovalo teoreticky. Problém je v tom, že v momente, keď počujete kýchnutie, s veľkou pravdepodobnosťou je už neskoro na reakcie. Drobné kvapôčky plné vírusov sa šíria veľkou rýchlosťou. Efektívne by bolo, keby ste už s príchodom do práce prestali dýchať. Tu si však môžete byť istí, že by ste sa nedožili ani obednej pauzy.

Vírusy zo vzduchu nezmiznú po 30 sekundách. Ani po minúte či dvoch. Vo vzduchu zostanú veľmi dlhú dobu. Časom by sa do vášho tela dostali aj vtedy, keby ste nedýchali. Nemusíte vťahovať do pľúc vzduch na to, aby ste sa infikovali. Stačí, aby jeden vírus vplyvom neviditeľného vírenia vzduchu usadol na sliznicu v nose. A bam, ste nakazený (teoreticky). To isté platí o perách.

Väčšia foriem ochrany voči mikróbom vo verejných priestoroch nie je taká účinná, ako by sme si mysleli. V mnohých prípadoch je to až kontraproduktívne.